Autor: Peter Badiar

Od konca apríla sme začali naše zvieratá vyháňať na pašu. Táto na prvý pohľad bežná aktivita v sebe skrýva pomerne veľa zaujímavých zážitkov.

  • IMG_5733
  • IMG_5738
  • IMG_5756
  • IMG_5774

Prvým zážitkom je pozorovať ako si zvieratá, ktoré boli 5 mesiacov zavreté na maštali vychutnávajú „slobodu“. Ani v uliciach Pamplony pri známom behu medzi vypustenými býkmi by sa nehanbili.

Keďže sa zvieratá „sťahujú“ do nového prostredia, niektoré jedince sa snažia postúpiť na spoločenskom rebríčku, takže prvá hodina po vypustení je súťaž v pretláčaní hlavou. Niekedy vznikajú až bizarné situácie, keď sa napríklad najväčšia krava pustí do plemenného býka: 750 kg verzus 1000 kg. :)

Malé teliatka si musia zvyknúť na elektrický oplôtok. Čo k tomu dodať – elektrický výboj dobytku nevysvetlíš, takže každé teliatko si to musí vyskúšať na vlastnej koži. Na druhej strane, hovädzí dobytok považujem za dosť inteligentný a väčšina jedincov sa to naučí po prvej rane. Pre porovnanie, môj pes, nemecký ovčiak, dostal aspoň šesť rán, kým pochopil.

Hovädzí dobytok má veľmi komplikovaný a takmer dokonalý systém trávenia, no ten sa musí prispôsobiť novému krmivu. Z toho dôvodu je veľmi dôležité zvládnuť prechod zo zimnej kŕmnej dávky na sviežu pašu. Celý tento proces trvá bezmála týždeň a zvieratám len postupne zvyšujeme množstvo paše, ktoré môžu prijať. V prvý deň ich ráno najprv kŕmime suchým senom až „na prasknutie“ a až s takýmito plnými bachormi ich pustíme na pašu. Na druhý deň to isté, ale trochu im predĺžime pobyt na paši na cca. 2 hodiny. Takto postupne zvyšujeme objem prijatej čerstvej paše až do konca týždňa. V prípade náhleho prechodu na pašu by sa ich metabolizmus nemusel prispôsobiť novej kŕmnej dávke, čo by mohlo spôsobiť tzv. „pastevnú tetániu“.  Samozrejme na internete by ste našli špeciálne kŕmne doplnky na minimalizáciu týchto negatívnych sprievodných znakov, ale dá sa to aj takto, prispôsobením sa prírode. Veď sme na ekologickej farme!!!

Možno sa pýtate prečo sme zvieratá vypustili na pašu až na konci apríla. Naše zvieratá budú najbližších 7 mesiacov kŕmené len trávou na paši a na tento systém sú veľmi dobre navyknuté, čo však na druhej strane znamená, že tej trávy zožerú naozaj veľa. Podľa „techničáku“ vychádza denná spotreba paše nášho stáda na vyše 6 ton trávy, čo je skutočne veľke číslo. Samozrejme ako vyštudovaný „ekonóm“ s prirodzenou „úchylkou“ šetriť sa každoročne dostávam do sporu so svojim zootechnikom, ktorý mi stále oponuje, že prírodu neoklameme a že tráva začne poriadne rásť vždy až po Ďurovi. A i keď to nerád priznávam, aj v tomto roku po jednej z najmiernejších zím, akú sme mali, tráva vyhnala len zopár dlhších stebiel, ale hlavný porast bol stále riedky a nízky a naše stádo by poriadne nakŕmiť nedokázal. A ako som už spomenul, meniť dobytku kŕmnu dávku každé dva týždne by mu určite neprospelo (zo sena na čerstvú trávu a potom späť na seno). Takže opäť došlo na jednu z modernejších pranostík: do Ďura trávu zo zeme ani klieštami nevytiahneš a po Ďurovi ju ani kladivom v zemi neudržíš. :)

Poď hore!